Takmer do siedmich rokov som nenavštevovala žiadnu škôlku ani školu, čo mi dalo skutočne veľa času a slobody. V tom čase som sa len tak pre zábavu naučila čítať a väčšinu času som tak trávila kreslením alebo čítaním rozprávok. Neskôr som objavila vášeň pre cudzie jazyky a v škole som najviac milovala angličtinu. V Trenčíne som vyštudovala strednú zdravotnícku školu. Spolužiačky sa jedna po druhej zamestnávali v nemocnici, no ja som mala v hlave neurčitú predstavu ďalekého sveta a objavovania nového.

Môj domov som hneď po maturite opustila a vybrala sa za dobrodružstvom do Birminghamu. Neskôr som žila v Bratislave, anglickom Melbourne a nakoniec v Brne. 

Mám dve deti - Alberta a Markétku, ktorí boli mojími prvými čitateľmi, literárnymi kritikmi a pomocníkmi. S mojími deťmi a s partnerom Martinom žijeme v Brne. Teraz je mojím pomocníkom a literárnym kritikom Martin, s ktorým dávame dokopy ďalšie a ďalšie kapitoly a nové nápady.

Okrem kníh milujem jazdenie na bicykli, beh v prírode (niekedy behám do práce, a pritom prebehnem aspoň Lužánkami - najstarším českým verejným parkom), dobré filmy, ktoré nie sú plné násilia, pretože toho si užijem dosť v zamestnaní vďaka niektorým klientom (čím sa mi postupne úplne zužuje oblasť filmov, na ktoré sa vôbec môžem pozerať) a kempovanie. Rada navštevujem miesta, kde sa spája krásna príroda s históriou. Často píšem nové kapitoly do knihy práve tam.

Ako dieťaťu mi ani nenapadlo, že by som mohla byť spisovateľkou a už vôbec nie sociálnou pracovníčkou, tento odbor sa v tom čase ani nedal študovať. A tak musel prísť rad “náhodných” udalostí, ktoré ma zo stabilného konzervatívneho prostredia katolíckej rodiny žijúcej v pokojnej štvrti na predmestí Trenčína preniesli rovno “do podsvetia”.

Ako osemnásťročná som sa vybrala do Anglicka, kde som sa zúčastnila ročného dobrovoľníckeho projektu. Vstupné interview pre dobrovoľnícky program som lámanou angličtinou absolvovala v júni, no pretože som nemala peniaze na cestu tam a zase späť, umožnili mi stráviť dva mesiace v rodine anglikánskeho farára a jeho manželky, vzdelanej dámy a pani učiteľky v Hertfordshire. Osud mi tak prihral nielen možnosť zlepšiť sa v angličtine, ale aj pobyt v staroanglickej vile na vidieku, v kraji sestier Brontëových. Moja dobrovoľnícka práca v klube pre deti totiž začínala až v septembri. Po uplynutí dvoch mesiacov som už celkom dobre porozumela naliehavej správe vedúcej dobrovoľníckeho projektu, že miesto, kde som mala pracovať, sa zrušilo. Ponúkli mi poslednú voľnú pozíciu - denné centrum pre ľudí bez domova závislých na alkohole v Birminghame. To miesto som si od prvej chvíle zamilovala. Bolo to jedno z najlepšie fungujúcich centier v Británii, kde som absolvovala intenzívny poradenský kurz a pracovala v úžasnom týme sociálnych pracovníkov a ďalších dobrovoľníkov.

Po návrate z Anglicka som študovala sociálnu prácu na Univerzite Komenského v Bratislave a počas štúdia som s dvomi spolužiakmi založila pouličný časopis na pomoc ľuďom bez domova Nota bene. Tu som pracovala päť rokov. Môj sen pracovať v dennom centre sa mi splnil až o dvadsať rokov, kedy som sa zamestnala v Nízkoprahovém dennom centre v Brne. Tu pracujem dodnes. Baví ma prinášať nové nápady a podporovať zmeny, aby sme boli stále lepší. 

V roku 2013 som debutovala knihou Najmocnejšie kúzlo. Mala som doma malého syna, takže som znova šťastne žila medzi detskými knihami, druhé dieťa sa malo práve narodiť. Len tak pre zábavu som napísala rozprávku o vodníkovi Matúšovi, ktorý žil na Počúvadle a neskôr v Banskej Štiavnici. Písanie rozprávok ma začalo baviť, napísala som ďalšie dve rozprávky, Bystrík Vančo namaľoval úžasné ilustrácie. Z týchto troch rozprávok vznikla moja prvá kniha.

Postupne som vydávala jednu - dve knihy ročne. Prišla ponuka z Nota bene napísať rozprávku o bezdomovectve a tak som vymyslela rozprávku Zatúlaný Gombík. Spracovať náročné témy tak, aby im porozumeli deti, je pre mňa úžasnou výzvou. Napísala som eko-rozprávku o víle Jazmínke či rozprávku o autistickom chlapcovi Lebo medveď. A rovnako ma baví vkladať do knižiek aj ďalšie oblasti, ktoré ma dlhodobo zaujímajú - Madam ježibaba sa nadchne pre štúdium angličtiny, pes Marcipán túži stať sa záchranárom, mačka Líza učí zvery z farmy zásady nepísaných pravidiel zdvorilého správania, aby sa mohli vybrať na výlet k moru. V súčasnosti sa viac zameriavam na históriu a do príbehov vkladám skutočné miesta so zaujímavými legendami.

Zdravotnícka škola a sociálna práca sa ukázali ako skvelá kombinácia pre prácu s ľuďmi žijúcimi v extrémne chudobných podmienkach. Popri vybavovaní občianskych preukazov a hľadaní zamestnania pre klientov, ktorým chceme pomôcť vyhrabať sa z bahna, zvažujem, kedy je treba volať políciu či sanitku. Stále sa vzdelávam na kurzoch týkajúcich sa práce s ľuďmi. Práca s mimoriadne náročnými klientmi, ktorí sa ocitli na úplnom dne a zároveň bojujú s duševnou chorobou alebo závislosťou, je pre mňa skutočná výzva. V zamestnaní, aké mám, je to rozhodne akčné. A rovnaké sú aj moje knižky.